Uhádnete o aké mesto ide?

Autor: Ján Baláška | 11.3.2011 o 20:23 | (upravené 11.3.2011 o 23:09) Karma článku: 7,83 | Prečítané:  2170x

Pri presúvaní autom má chytá nostalgia. Je prekrásne cestovať ráno do práce verejnou dopravou. Jednoducho ju nemôžete nemilovať. Kždá cesta o sebe je neskutočný, originálny zážitok a s ňou každé ráno je iné.

 

Rozbolené ráno naštartuje hlučná spoločnosť, vystupujúca po schodoch paneláku. A čert ich ber, však aj tak by som vstával za päť minút. Ja mám ráno – im sa zvečerieva. Zo šiesteho poschodia ma teší pokazený výťah a keď cítim, že sa mi hlava dostáva do tranzu, zazriem východové dvere. Skoro to schodisko neskončilo. V rezkom kroku si inštalujem mp3 do uší, nech nepočujem pre istotu ak by sa mi náhodou sused vo dverách pozdravil. Paranoja výstredne elegantnej blondínky ponáhľajúcej sa do práce. Odtláča tmavomodrý Ford Mondeo, ktorý jej zablokoval jej koníka v rade. Dal by som Nobelovu cenu človekovi čo vymyslel slúchadlá – z nadávok nepočujem ani slovo – iba Bob Marley. Po pár minútach už vidím zastávku miestnej, šťastnej a veselej MHD.

Srdiečko mi plesá, keď vidím svoj autobus. Rozšíria sa mi zrenice, nadýchnem sa k posledným metrom. Ešte prejsť cez cestu. Vidím nekonečnú kolónu zľava aj zprava a pred sebou zebru. Pár sekúnd rozmýšľam – ísť, či neísť? No keď vidím zrelú a kyprú pani, ako bez akéhokoľvek pudu sebazáchovy sa hodí medzi autá, aj ja som sa rozhodol pre postup. Žijem iba raz a aj toto treba skúsiť. Zrazu sa mi pred očami zahmlie, nerozoznávam ani regge, ani trúbenie, iba hrmot. A keď ranný vetrík rozfúkne závoj dymu, vidím že môj obľúbený autobus, je vhodný len na zakývanie. Konečne môžem čakať na autobus! Milujem to! Aj postojačky. Všetci sa tlačia. Školáci, študenti, dámy, slečny, páni aj starci. Usmiata tvár dnes nie je „in“ ale niečo úplne „out“. Usmejem sa na nich – že „dobré ráno“. Pre istotu sa nik na nikoho neusmeje. Ja sa v duchu usmievam, lebo je krásne ráno, žijem, som zdravý a raný čaj som si nechal na stole vychladnúť. Počká ma po obede. Zažmúrim proti svetlu, či sa v diaľke ponad rady všakovakých motorových prostriedkov neobjaví trolejbus. Treba zmenu keď ako sa zdá, už sa moje autobusy minuli, lebo ďalšieho som sa pre istotu nedočkal. Zaujal som útočnú pozíciu a ako český reprezentačný futbalista Milan Baroš. V miernom predklone sa tlačím s jasným odhodlaním, dostať sa za sipiace dvere MHD. Hosana – mám pocit kresťanskej Veľkej noci, cítim sa ako na Nový rok pri otváraní šampanského – som vo vnútri. Stojím na jednej nohe na schodíku. Druhou hľadám miesto, kde by som aj tu zaparkoval.

Čo je najpodstatnejšie, že mám v hrsti opornú tyč. Je to na nezaplatenie. Hlavne keď je šofér vyslúžilý rally jazdec, nebodaj traktorista z Rusoviec ktorý vypomáha ráno v špičke. Sem tam sa zabudne a cíti sa ako vo svojom traktore. Predstavuje si za sebou asi vlečku plnú hnoja. Vyberá si hlavne deravý okraj vozovky, však nie nadarmo má vodičský na traktor. Obsadenie autobusu sa priebežne mení a keďže sa presúvam z marginálnej štvrte do centra, stretnem naozaj širokú ponuku ľudí. Zrazu ma môj čuchový analyzátor upozorňuje, že môj rusovský traktorista sa nakoniec až tak nemýlil, keď si za sebou predstavil to, čo vozí na vlečke za traktorom. Pristúpilo neidentifikovateľné indivíduum. Podľa vzpriamenej polohy tela usudzujem, že ide o rod Hommo Sapiens. Pravdepodobne ide o nejaký chýbajúci článok, lebo má naozaj problém udržať svoju polohu. Pohlavie sa nesnažím tipovať. Pravdepodobne ide o endemický druh charakteristický pre lokalitu, ktorú typizuje budova v meste známa pod označením Pentagon.

Lapajúc po dychu sa dívam, ako na nasledujúcej zastávke nastupuje dvojica drsných pánov, ktorí sa s obrovskou chuťou pustili do kontrolovania cestovných lístkov. V trolejbuse to zašumí a nápadne sa zväčší entropický pohyb smerom k východu. Zdesenie je krájateľné. Slabšie povahy začnú zúfalo šťukať do telefónu sms na kúpu lístku. Silné charaktery sa tvária, že sa ich to netýka. Zrazu jeden z tých drsných pánov s nápadne neinteligentným výrazom v tvári sa rozkričí na mladú mamičku, že nemá lístok pre kočík. Dieťatko na rukách sa jej rozplače. Po chvíli aj ona. Na najbližšej zástavke vystupuje s pánmi revízormi a s vidinou dobre preinvestovaných peňazí, na rozvoj už aj tak vysoko modernizovanej dopravy. Všeobecné napätie citeľne opadlo. Kto spanikáril, tak už mu prišla spätná sms so správou, že sa môže beztrestne pohybovať sedemdesiat minút po meste pomocou už spomínanej dopravy. Kto zachoval chladnú hlavu, tak sa pohodlnejšie usadí, usmeje sa v duchu, že do toho istého prostriedku dva krát revízori nevstúpia a s pokojným svedomím sa vezú ďalej zadarmo. Však načo by platili? V krajine kde nik nekradne, ani vo vláde, ani pri privatizácii, či výstavstavbe diaľnic, je predsa taká malá krádež zanedbateľná.

Na najbližšej zastávke vystúpim, žmurknem na obtrhané plagáty a vyvrátený obsah žalúdka na schodoch, čo tu zanechal podráždený tráviaci trakt človeka chemicky vyvedeného z miery. Pospevujem si potíšku melódiu obľúbeného životobudiča, vykračujem si po chodníku a zhlboka vdychujem exhaláty, čo mi ponúka široký sortiment výfukov z asfaltky. Odrazu zdesenie. Zažmúrim. A fakt. Oproti mne po chodníku sa rúti trúbiac hranatý čierny mercedes. Vo vnútri podnikateľ s krátkym strihom rozčúlene gestikuluje, ukazuje si na čelo. Však predsa, ako je možné, že idem po chodníku, kde si on hľadá miesto, aby zaparkoval. S previnilým úsmevom sa ospravedlňujem, v duchu vztyčujem prostredník a vchádzam do budovy, čo bola cieľ môjho ranného snaženia.

Odpadnem do kresla. Automat mi vypľuje kávu. A idem s chuťou pracovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?